Čím sa eurytmia líši od tanca alebo pantomímy?
Pri tanci či pantomíme umelec subjektívnym spôsobom uchopí obsah
umeleckého diela, a potom ho stvárni pohybom.
Eurytmia naproti tomu vychádza z myšlenky, že hudba i reč sú úplne
jednoznačnou objektívnou realitou, inak povedané, ktorákoľvek hláska
či tón vyvoláva celkom určitý pohyb, ktorý je pre tú či onú hlásku
či tón vždy kvalitatívne rovnaký. Kto chce eurytmicky vyjadriť určitý
text alebo skladbu, postupuje vlastne ako hudobník, ktorý interpretuje
skladbu na nástroj. Tón za tónom rozoberie skladbu, aby zistil, čo v nej
žije - v jej tónoch, intervaloch, harmónii, rytme, melódii.
Rovnako pri hláskovej eurytmii - každá hláska, slovo, rytmus reči -
to všetko vytvorí konečnú podobu eurytmického stvárnenia.
V eurytmickom pohybovom umení si možno predstaviť znovuzrodenie starých chrámových tancov v novej modernej podobe. Obsahom eurytmie nie je niečo, čo svojvoľne vzniklo z fantazijného podnetu tvorcu. Eurytmia chce vniesť do sveta niečo, čo vzniklo zo samotných základov duchovnej podstaty svetového bytia, kde človek sám je takým malým mikrokozmom v makrokozme.
Keď sa sestra Izadory Duncan, svetoznámej tanečníčky, zúčastnila jednej eurytmickej skúšky, s úžasom vyhlásila:
"Toto je to, čo moja sestra celý život hľadala."
Známa hviezda tanečnej revue Josephine Baker bola po zhliadnutí eurytmického predstavenia očarená čistotou, hĺbkou a krásou pohybov, ich mnohorakosťou, rôznorodosťou, schopnosťou ako tieto pohyby oživia celé javisko.
Mnohé eurytmistky začali ako tanečníčky, alebo mali k pohybu a hudbe vždy blízky vzťah.